Konanie bódhisattvu

Náuka odovzdaná J. S. 17. Karmapom Thaje Dordže, Mníchov, február 2000

Táto náuka je vysvetlením textu "Konanie bódhisattvu" majstra Ngulčhu Thogme Zangpo, realizovaného bódhisattvu. Vo svojej úplnej podobe pozostáva z 37 veršov, z ktorých chcem predstaviť a okomentovať len niektoré, pretože máme k dispozícii iba málo času. Pokúsim sa ale jasne ukázať spôsob, akým bódhisattva koná a ktorý by mal nasledovať každý, kto praktikuje dharmu. Pre niektorých ľudí je možno ťažké porozumieť tomu, čo znamená "dharma"; je to ale vlastne úplne jednoduché. Dharma sú Buddhove náuky, jednoducho to, čo Buddha učil. Pozostáva z rôznych metód a ciest praxe, ktoré vedú k rozpoznaniu podstaty vlastnej mysle. Keď pochopíme podstatu mysle, rozpustí sa zmätenosť, neporozumenie a odpadne všetko utrpenie. Tak dosahujeme osvietenie. Každý praktikujúci potrebuje odlišné metódy praxe. Preto aby bolo možné vydať sa buddhistickou cestou, Buddha vyučoval najrôznejšie praxe. Náuky, ktoré odovzdám dnes večer sú časťou Buddhovho učenia a otvárajú jednu takúto cestu.

1. verš
Potom, ako sme dosiahli ľudské zrodenie s jeho slobodami a možnosťami,
ktoré je tak ťažké dosiahnuť a ktoré je tak plné sily,
bez prestania sa snažme,
dňom i nocou,
vyslobodiť seba samých aj druhých z oceánu samsáry.
Počúvať, uvažovať a meditovať,
to je praxou bódhisattvu.

Prvý bod sa týka drahocennej ľudskej existencie. Nie je tak jednoduché narodiť sa ako človek. Ak sa to podarí, je dôležité tento potenciál nestratiť a namiesto toho, život efektívne využiť na prax a rozvoj. To robí ľudský život drahocenným. Narodiť sa ako človek, s podmienkami, ktoré umožňujú urobiť život cenným, je v skutočnosti celkom zložité. Nestane sa to len tak náhodou, ale je to výsledkom mnohých dobrých podmienok – pozitívnych činov, správneho spôsobu života a predošlých prianí. Dobrou analógiou ako našu situáciu človeka opísať je prirovnať naše telo k lodi a svet k oceánu. Chceme tento oceán preplávať tak, že náš život využívame najlepším možným spôsobom. To robíme tak, že sa zoznamujeme s učením, rozmýšľame o ňom a na základe jeho pochopenia meditujeme. Keď postupujeme takto, stane sa náš život plodným a zmysluplným.

4. verš
V okamihu smrti vedomie opúšťa telo, ktoré navštívilo,
tak ako hosť, ktorý opúšťa hotel.
Opúšťame milovaných ľudí,
ktorým sme boli dlho nablízku,
a s námahou nahromadený blahobyt.
Prestať sa zaoberať týmto životom
je praxou bódhisattvu.

Štvrtý verš pojednáva o zbavení sa pripútanosti ako príprave na smrť. My všetci musíme opustiť svoje telo. Spôsob ako sa zbaviť pripútanosti je lepšie porozumieť pominuteľnosti. V skutočnosti je všetko pominuteľné, nič nezostane - ani priatelia, ani majetok. Všetko jedného dňa opäť zmizne. Byť si vedomý tejto skutočnosti a rozumieť, že všetko má túto pominuteľnú podstatu, nás bude inšpirovať aby sme využili náš život zmysluplným spôsobom. Nemali by sme túto šancu premárniť. Namiesto toho by sme mali náš život učiniť zmysluplným a zaoberať sa dôležitými úlohami, najmä s ohľadom na prax. Keď sa zbavíme našej pripútanosti, pochopíme tiež snu podobnú podstatu všetkých vecí. Samozrejme, pripútavame sa na veci, ako keby boli skutočné; považujeme ich za pevné a stále. Keď začneme rozumieť pominuteľnosti, uvidíme, že veci nie sú tak trvalé a pevné, ale že sú skôr ako sen. Keď sa naše pochopenie prehĺbi, nakoniec pochopíme podstatu vecí a z tohto sna - kde je zažívaná "realita" a "utrpenie" - sa prebudíme. Keď sa prebudíme z tohto sna, sme osvietení. Vedomie pominuteľnosti tento proces urýchľuje.

10. verš
Aký je zmysel osobného šťastia,
keď (naše) všetky predošlé matky,
ktoré k nám boli tak láskavé,
od času nemajúceho počiatok trpia?
Aby sme oslobodili nespočetné bytosti,
je rozvoj osvietenej mysle (bódhičitty)
praxou bódhisattvu.

V tomto verši ide o rozvíjanie priania pomoci všetkým bytostiam od utrpenia k osvieteniu. To je základná prax bódhisattvu. Za týmto prianím - pomôcť všetkým bytostiam dosiahnuť osvietenie - je pochopenie, že všetci sme priamo prepojení. Svet existuje od času bez počiatku. To znamená, že sme žili nespočetne životov a všetci sme nejakým spôsobom navzájom prepojení. Metódou ako rozvíjať skutočné prianie pomôcť všetkým bytostiam je myslieť na niekoho, kto je vám v tomto živote veľmi blízky a komu ste veľmi vďačný - či už sú to rodičia alebo priatelia. Je prirodzené želať si, aby boli tieto osoby šťastné, zbavené utrpenia a aby dosiahli osvietenie. Pohľadom bódhisattvu je len toto prianie rozšíriť tak, aby zahŕňalo všetky bytosti. Tak rozvíjame osvietenú myseľ (bódhičittu), prianie, aby všetky bytosti dosiahli osvietenie.

20. verš
Keď zostáva vnútorný nepriateľ,
vlastný hnev bez kontroly,
objavuje sa snaha ešte viac potlačovať vnútorných nepriateľov.
Preto je krotenie prúdu vlastnej mysle,
silami milujúcej láskavosti a súcitu
praxou bódhisattvu.

Bódhisattva musí svoju vlastnú myseľ ovládnuť. Tak upokojí všetky vonkajšie rušivé vplyvy. Stále si myslíme, že máme vonkajších "nepriateľov", ale nie je to pravda. Títo "nepriatelia" sú ilúzie, ktoré vytvára naša vlastná myseľ. Najlepším spôsobom ako tohto "nepriateľa" odstrániť je odstrániť hnev, ktorý je našim "skutočným nepriateľom". Keď odstránime vnútorného nepriateľa - hnev, rozpustia sa rovnako vonkajší nepriatelia. Najlepšou cestou ako rozpustiť chybné predstavy o nepriateľoch ako o niečom vonkajšom je rozvíjať lásku a súcit ku všetkým bytostiam. Bódhisattvovia majú vďaka kontrole nad svojou mysľou schopnosť z nepriateľov robiť priateľov. Všetko, čo vaša myseľ vytvorila, je možné kontrolou mysle zastaviť alebo zablokovať.

31. verš
Pokiaľ neskúmame vlastnú zmätenosť,
môžeme sa stať šarlatánom
v prestrojení za praktikujúceho dharmu.
Preto je neustále pozorovať svoju vlastnú zmätenosť
a vzápätí sa jej vzdať,
praxou bódhisattvu.

Často robíme chybu, že vidíme vonkajších nepriateľov a ignorujeme naše vlastné chyby. To vedie k zmätenosti a chybnej praxi. Musíme preto vlastnú myseľ neustále preverovať a keď je to potrebné, použiť metódy k náprave. Táto rada sa skutočne týka všetkých situácií a je neobyčajne dôležitá pre bežný deň. Ľahko vidíme chyby druhých, aj keď sú iba malé, a máme veľké problémy priznať si vlastné chyby, aj keď sú veľké. Musíme to zmeniť, aby sme vytvorili nové a lepšie návyky. Pokiaľ tieto tendencie nezmeníme a budeme pokračovať v praxi dharmy, mohla by sa naša prax stať chybnou. Najlepšou cestou ako zmeniť návyky je prítomnosť uvedomovania si vlastnej mysle. Väčšou prítomnosťou mysle a tým, že si ju uvedomujeme môžeme odstrániť mnohé prekážky skôr než na nich narazíme. Pomáha to rozpoznať vlastné chyby a napraviť ich. V buddhizme je dôležité, nielen rozpoznať predošlé chyby a inteligentne ich ľutovať, ale predovšetkým sa sústrediť na prijatie takých opatrení , aby sme chyby neopakovali. Prítomnosť mysle a to, že si ju uvedomujeme prináša konštruktívne výsledky správnej cesty a správneho konania.

36. verš
Krátko:
Čokoľvek robíš,
kdekoľvek si,
pozoruj stav svojej mysle.
Neustála pozornosť,
vedomá prítomnosť,
to je prax bódhisattvu.

Keď rozvinieme prítomnosť mysle, môžeme sa zbaviť našich predošlých chýb a ilúzií a byť schopnejšími prinášať úžitok ostatným. Prítomnosť mysle je základom, pretože je prostriedkom na odstránenie zatemnení. Stála prítomnosť bódhisattvu je veľkým osohom pre ostatných. Tí, ktorí majú túto prítomnosť v dharme aj pri bežných činnostiach, dokážu očividne mnohým pomôcť. Sú to príjemnejšie a schopnejšie bytosti. Pokiaľ premôžeme vlastnú zmätenosť, prinesie to jednoducho veľký úžitok všetkým.

To bolo iba krátke vysvetlenie, skrz ktoré sme vytvorili dobré spojenie medzi žiakom a učiteľom. Dúfam, že vám prinieslo trochu inšpirácie pre vašu buddhistickú prax. Rovnako si prajem, aby som vám v budúcnosti mohol odovzdať jasnejšie a hlbšie vysvetlenie.