Meditácia
Z prednášky Šamar Rinpočeho v Los Angeles, 4. októbra 2002
Meditácia prináša praktikujúcemu dve úrovne úžitku. Prvým úžitkom je bezprostredné zlepšenie podmienok každodenného života. Meditačná prax vedie k stíšenej, pokojnejšej a uvoľnenejšej mysli. Pretože myseľ je uvoľnenejšia, udalosti, ktoré nás zvyčajne vyrušujú, sa zdajú byť menej dôležité a prestaneme ich brať tak vážne. Takže meditáciou sa myseľ učí byť nezávislou na vonkajších podmienkach a okolnostiach. Myseľ, ktorá nie je ovplyvnená vonkajšími podmienkami, je potom schopná objaviť svoju vlastnú stabilitu a pokoj. Stabilná myseľ, tá, ktorá nie je vyrušovaná, vedie k tomu, že v našich životoch zažívame menej utrpenia. Toto je bezprostredný úžitok z pravidelnej meditačnej praxe.
Dlhodobý úžitok meditácie je, že keď je myseľ upokojená, postupne sa očisťuje od základnej nevedomosti, čo nakoniec vedie k buddhovstvu — osvieteniu. V tomto stave osvietenia už neexistuje zmätenosť bežného každodenného života.
Aby myseľ zažívala upokojenie a stíšenie, musí sa naučiť zotrvať stála. Toto nie je pre myseľ zvyčajný spôsob prežívania. Myseľ je obyčajne nepokojná, neustále v pohybe, myslí na množstvo rôznych vecí. Na príčiny tohto stavu sa musíme pozrieť hlbšie. Od času nemajúceho počiatok až do prítomného okamihu sme si vypestovali, spôsob nazerania na veci, založený na dualite. Máme silný pocit "Ja", osobnej existencie v dôsledku niečoho, čo nazývame pripútanosť k egu. Z toho pramení dojem oddelenosti vonkajších objektov od ega. Tento omyl v sebe nevyhnutne zahŕňa vzťah medzi "Ja" a svetom okolo nás, objektami, s ktorými prichádzame do styku. Toto je dualistické prežívanie sveta, ako ho zažívame všetci. Z tohto základného pocitu duality vznikajú všetky druhy myšlienok, predstáv a pohybu v mysli. Preto, keď spočiatku začíname meditovať, prežívanie našej mysle je vzdialené od pokoja alebo uvoľnenia. Je to tak preto, že myseľ je úplne rozptýlená silnou aktivitou vo vzťahu k vonkajším objektom. Toto je hlavná príčina — takto vzniká mentálne rozptýlenie.
Aby táto nestabilná myseľ ostala stabilná na jednom mieste, musíme použiť metódu tréningu mysle. Týmto spôsobom si myseľ privyká na zážitok stability. Preto pri meditácii dávame mysli jediný objekt, na ktorom má spočinúť.
Predtým, než začneme meditovať, mali by sme rozumieť, čo myseľ v skutočnosti je, aké má vlastnosti. Myseľ nie je vec, nie je to materiálna substancia, pevný objekt. Pozostáva z podstaty vedenia. Má túto schopnosť. Myseľ je jednoducho sledom momentov uvedomovania si, momentov bdelosti alebo momentov vedenia. Vo svojej podstate je myseľ bez prekážok, je obrovská, neobmedzená. Myseľ nie je entitou, ktorá existuje sama osebe a ktorá trvá určitý čas. Tým, že myseľ vstupuje do vzťahov s objektami, vzniká séria neustále sa meniacich jednotlivých vnemov, takže myseľ nie je jedna pokračujúca vec – je nestála. Teda, táto myseľ, ktorá má schopnosť vedieť a je vo svojej podstate bez prekážok, musí byť trénovaná, aby ostala stabilnou.
Potrebujeme stabilitu, aby myseľ rozpoznala svoju pravú podstatu. Bez tejto stability myseľ nie je schopná rozpoznať samu seba. Myseľ má schopnosť vedieť alebo rozpoznať svoju vlastnú nestabilitu, svoju nestálosť. Pretože je svojou podstatou niečím, čo vie, môže mať vedomosti o sebe, vedomosti o tom, že nie je stabilná. Práve na základe tejto vedomosti, na základe porozumenia sebe samej sa myseľ môže učiť byť stabilnou. Takže táto myseľ, napriek tomu, že je nepokojná, neustále v pohybe, rozpoznáva túto nestabilitu a dokáže ju transformovať. Je to celkom odlišné napr. od vetra. Vietor sa tak isto neustále hýbe, ale pretože neobsahuje myseľ, nemôže vedieť, že sa hýbe a teda sa nemôže utíšiť. Nedokáže sa stabilizovať. Je to tento vediaci aspekt mysle, ktorý umožňuje mysli na sebe pracovať.
Nestabilita mysle nebude trvalo odstránená jednoducho meditáciou. Potrebujeme, aby myseľ poznala svoju vlastnú podstatu, aby sme ju stabilizovali. Keď myseľ spozná svoju vlastnú podstatu, môže dosiahnuť skutočnú stabilitu. Myseľ môže zažívať priamo samu seba. To znamená, že myseľ je schopná zažívať svoju pravú podstatu, bez prekážok, bez lipnutia a fixácie na nekonečný prúd mentálneho obsahu — našich myšlienok, vnemov a konceptov. Zvykneme sa upínať na to, čo sa v mysli objavuje, akoby naša vlastná verzia bola celkom pevná a skutočná a strácame tak perspektívu rozpoznať neobmedzenú kvalitu mysle. Hovoríme, že pravou podstatou mysle je prázdnota. Pod prázdnotou rozumieme, že myseľ je číra, že sa v nej nenachádza čohokoľvek pevné, stále či existujúce samo osebe.
Ak nemeditujeme na myseľ takú, aká je, teda na naše osobné prežívanie mysle v danom momente, nebudeme schopní jasne vidieť aká je myseľ nepokojná, ako je neustále rozrušovaná nekonečným prúdom myšlienok. Keď pochopíme, že nie sme schopní zažívať stabilnú myseľ, porozumieme, že je potrebné ju trénovať, krotiť, priniesť ju do stavu pokoja a stability. Na tréning mysle však potrebujeme referenčný bod. Potrebujeme dať mysli niečo na čo by sa zamerala. V Buddhových učeniach sú vysvetlenia o rôznych pomôckach alebo referenčných bodoch na stabilizáciu mysle. Spomedzi týchto pomôcok Buddha zdôrazňoval metódu spočívania mysle na dychu. Buddha vysvetlil, že u živých bytostí je myseľ v úzkom spojení s telom. Teda myseľ a telo sú v úzkom vzťahu, hlavne myseľ a jemný energetický systém tela. To znamená, že jeden spôsob dosiahnuť zažitok pokoja je cez prácu s dychom, pretože dýchanie má vzťah k telu aj k jeho jemným energiám. Preto inštrukcie k počiatočným meditáciám odporúčajú počítanie dychov.
Prvá meditačná technika na krotenie mysle sa nazýva meditácia pokojného spočívania, (skt. šamatha, tib. šinä). Šamatha pozostáva zo šiestich krokov. Počítanie dychu, nasledovanie dychu a spočívanie na dychu sú prvými troma krokmi. Po tom, čo ich dlhší čas praktikujete, sa myseľ stáva krotkou. Potom postupujete k ďalším trom krokom založeným na koncentrácii na dych. Tu používame analýzu, aby sme videli prepojenie mysle a dychu. Prostredníctvom tejto analýzy si uvedomíte prázdnu podstatu mysle. Dokážete rozvinúť intuitívnu vnímavosť pre myseľ a potom sa s ňou môžete hrať. Môžete zmeniť koncentráciu, obraz, na ktorý ste zameraní a poznať, že myseľ je ako prelud, s ktorým sa môžete hrať. Potom sa sústredíte na podstatu objektov, aby ste videli esenciálnu prázdnotu javov. Tým dovŕšite šamatha, prax sústredenia, ktorá trénuje myseľ.
Cieľom jednodňových učení, ako je toto, je vytvoriť prehľad rôznych krokov meditačnej praxe. Keď príde rad na výuku samotnej meditačnej techniky, potom je lepšie mať systematickú sériu prednášok na úplnom základe tak, aby ste mohli postupne rozvíjať vaše pochopenie meditačnej praxe.
Keď používame meditačnú metódu počítania nádychov a výdychov, počítame jednotlivé cykly dýchania (nádych a výdych sú jedným úplným cyklom). Najprv počítame plynule od jedného po piaty, tak, aby sme dosiahli spočinutie mysle bez straty koncentrácie počas týchto piatich nádychov a potom pokračujeme v opakovaní tohto procesu. Keď cítime, že to dokážeme spraviť ľahko, zvýšime počet cyklov, ktoré počítame, ale len na dobu, kým sme schopní ostať nerušení. Celý čas spočíva myseľ na dychu a nie je ničím rozptýlená. Používaním tejto metódy časom dosiahneme počet tisíc nádychov bez toho, aby nám myseľ kamkoľvek zablúdila. Toto tvorí mieru určitej úrovne stability, kedy je myseľ úplne pod kontrolou. To je to, čomu hovoríme upokojená nerušená myseľ alebo skrotená myseľ. Prostredníctvom tejto praxe rozvíjame v našej meditácii vnútorný prežitok nerušenosti. Ako zlepšujeme naše schopnosti v tejto meditačnej technike, prichádza nepretržitý zážitok ľahkosti a nerušenosti mysle. Toto je výsledkom praxe šamatha.
Vo všeobecnosti, keď príjmame učenia o meditácii, nie je obvyklé opisovať všetky rôzne meditačné techniky počas jednej prednášky. Musíme sa systematicky učiť praktikovať danú meditáciu, od správnej meditačnej pozície na začiatku. Správna pozícia v meditácii je prvým predmetom, ktorý je potrebné vyučovať. Potom nasleduje druhá séria vysvetlení, ktorá opisuje, ako sa myseľ učí spočívať v meditácii na objekte. Potom, v treťom stupni vysvetlení, sa učíme rozlišovať chyby nesprávnej meditácie a spôsob, ako predchádzať v našej meditácii týmto nedostatkom. Taktiež sa učíme rozpoznať kvality, ktoré vyvstanú pri správnej meditácii. Takže prvotná meditačná inštrukcia je veľmi dôležitá, pretože poskytuje základ, od ktorého sa odvíja budúcnosť naších meditačných praktík. Takto sú rady, týkajúce sa prežitkov mysle, ktorá je nerušená a pokojná, veľmi dôležité.
Po praxi meditácie šamatha, kde sme sa naučili rozvinúť nerušenosť a stabilitu mysle sa môžeme posunúť ku druhej fáze meditácie, ktorá sa nazýva v sanskrte vipašjana alebo meditácia vhľadu. Toto je meditačná prax, v ktorej získavame hlbší pohľad do skutočnej podstaty našej mysle. Keď sa pozrieme do mysle, objavíme niečo, čo sa nazýva prvotné vedomie. Toto prvotné vedomie nie je dualistické a len prostredníctvom meditácie vhľadu môžeme dosiahnuť alebo rozpoznať túto nedualistickú myseľ. Bez meditácie vhľadu budeme stále chytení v dualistickom lipnutí a skutočná podstata mysle — múdrosť alebo aspekt prvotného vedomia — ostane nepoznaná a my nebudeme schopní ju dosiahnúť úplne.
Keď sa raz pozrieme do podstaty mysle, potom prostredníctvom predošlých meditácií vhľadu zlepšujeme kvalitu nášho prežitku prvotného vedomia. Časom sa to stane prirodzeným, niečím, čo sa rozvíja samo. Toto je bod, kde dochádza k spontánnemu rastu prežitku prvotného vedomia. Ak je myseľ rozrušená, nebudeme schopní zažiť prvotné vedomie. Preto je také dôležité v začiatočných meditačných praktikách rozvíjať mentálny pokoj, nerušenosť a stabilitu.
Takýmto spôsobom potom zažívame prostredníctvom meditácie rast prvotného vedomia mysle. Metódou, ktorá to rozvíja, je prax meditácie vhľadu, v ktorej sa učíme nepripútavať na realitu alebo stálu existenciu vonkajších objektov. Vnútorne rozpoznávame, že samotná myseľ nie je niečo, čo je kalné alebo rozrušené, ale v skutočnosti je podstatou jasnosti. Keď sa priamo v našej meditácii stretávame s nepripútanosťou na objekty a vnútornou jasnosťou mysle, spoločne nám dovolia uvidieť podstatu mysle. Podstatu mysle môžeme vidieť, len ak je myseľ nerozrušená myšlienkami. Myslenie povstáva cez kontakt alebo vzťah medzi mysľou ako subjektom a objektom, ktorý nachádza s mysľou väzbu. Takto sa myslenie stáva nevyhnutne dualistickým procesom. Keď je myseľ v stave dualistického lipnutia, bude rozmýšlať. Keď však myseľ pozná svoju vlastnú podstatu a dokáže ju rozpoznať ako svoju skutočnú podstatu, dochádza ku nedualistickému, prvotnému vedomiu. V skutočnosti v tomto bode vidí myseľ samu seba.
Pre ilustráciu tohto procesu na tejto úrovni meditácie: Keď ráno vstaneme, slnko už vychádza, aby prenikalo celým svetom a deň sa stáva ľahším. Ako deň postupuje s pohybujúcim sa slnkom, tak sa s pribúdajúcim svetlom rozplýva temnota. Toto je automatický efekt východu slnka. Je to analógiou k tomu, čo sa deje v našej meditácii. Čím viac vidíme podstatu mysle, tým jasnejšie podstata mysle žiari. Toto všetko sa deje, pretože myseľ má schopnosť poznať samu seba. Najprv dokáže rozpoznať, čo je už v nej a kvôli tomu myseľ už nie je rozrušovaná nekontrolovateľným myslením. Je to ako jasná, bezoblačná obloha. Slnečné svetlo môže svietiť bez prekážok; práve tak ako cez postupné pokračovanie našej praxe meditácie vhľadu narastá schopnosť rozjasnenia alebo videnia podstaty mysle bez prerušenia. Postupne sa prax stáva úplne prirodzenou.
Ako bolo načrtnuté, práve prostredníctvom meditácie dosiahneme posledné dve zo zmieňovaných šiestich paramít alebo šestich transcedentných cností. Táto dvojica je praxou meditačnej koncentrácie a praxou úplneho poznania alebo pochopenia, múdrosti. Paramitá je sanskrtské slovo, ktoré doslovne znamená niečo, čo dosiahlo svoju úplnosť. V našom prípade hovoríme o týchto dvoch kvalitách meditácie a múdrosti, ktorá dosiahla svoju úplnosť, svoju plnú realizáciu. Intuitívna alebo plne dosiahnutá meditatívna koncentrácia, piata zo šiestich paramít sa týka praktikovania meditácie nerušenosti, ako už bolo vysvetlené. Prostredníctvom tréningu mysle a postupného rozvoja našeho prežitku dosiahneme plnú realizáciu tejto kvality mentálnej stability alebo meditačnej koncentrácie.
