Praktické odovzdanie sa dharme v každodennom živote
Nasledovné učenie je prepisom prednášky Šamar Rinpočeho z novembra 1980.
Prijatie laických záväzkov, sľubu bódhisattvu a schopnosť odovzdať sa tomuto druhu disciplíny je rozhodujúce. Pre všetkých tých, ktorí praktikujú dharmu, ktorí dharme porozumeli a ktorí si ju vážia, je dôležité žiť v súlade s touto disciplínou tak ako je to len možné. Pokiaľ to robíte, prepájate sa s učeniami na praktickej úrovni. Mnohí z vás, ktorí sa starajú o domácnosť majú zodpovednosť naplniť svoje základné potreby. V priebehu dňa máte veľa práce, ale večer, ak sa zrieknete zábavy a rozptýlení, ak ste rozumne disciplinovanou osobou, máte množstvo času pre prax, povedzme od deviatej hodiny večer do polnoci môžete pomerne dosť meditovať a praktikovať.
Závisí to pravdaže na individuálnych sklonoch a potrebách tela ale vo všeobecnosti je zdravé večer nejesť. Udržuje to jasnosť, ľahkosť a prispieva k lepšej bdelosti, čo uľahčuje meditáciu. Možno by ste mohli spať od polnoci do tretej rána a potom vstať a meditovať. Prečo nie. Vyžaduje si to veľa času. Najprv musíte dosiahnuť oslobodenie a to nie je ľahké. Je veľmi jednoduché robiť to takto.
Tak veľa z nášho času je jednoducho premárneným, v priebehu ktorého nie je dosiahnuté nič užitočné. Nie je iba premárneným ale takisto stráveným hromadením všetkých druhov negativít. Vo vzťahu k Pravde cesty (vedúcej k ukončeniu utrpenia, pozn. prekl.) sa vonkajšia disciplína stáva dôležitou, pretože máme mnoho rôznych zlých návykov. Na ochranu od navrátenia sa k týmto zlým návykom je potrebná vonkajšia disciplína. Keď začínate používať meditáciu na prácu s hrubými negatívnymi emóciami, prax sa stáva jemnejšou. Očisťovanie od nepokoja, zmätenej nestability mysle začína meditačnou praxou. Napokon prichádza uvedomenie si toho, že koreňom všetkých týchto problémov je ego. A v jednotlivých štádiách cesty je prácou ego vykoreniť, rozvinúc tak stav bez ega.
Prax pozostáva z dvoch častí; vlastnej praxe a pomeditačnej praxe. Vlastná meditačná prax je, keď formálne praktikujeme a pracujeme so špecifickými meditačnými technikami. Pomeditačná prax znamená byť si vedomí ako sa vyrovnávame s vecami v našom každodennom živote, byť si vedomí našich negatívnych návykov a byť si vedomí udržovania rozvážnej mysle. Skutočnými praxami ktoré robíme sú napríklad meditácia šinä (upokojenia mysle), prípravné cvičenia, meditácia milujúcej láskavosti a súcitu prostredníctvom posielania a prijímania koncentráciou na dych tak, že všetko vydychované dobro prenášame na druhých a všetku vdychovanú negativitu všetkých bytostí pohlcujeme. Význam to má ten, že praxe nesmiete ponechať iba na meditačné sedenia ale musíte byť schopní preniesť osvietený postoj do vášho každodenného života. Musíte preniesť trochu zmyslu pre láskavosť a dobré srdce.
Ak pravú láskavosť vyjadrujeme iba ľudským bytostiam nie je to v skutočnosti úplná láskavosť. Musí byť rozšírená o všetky cítiace bytosti – k všetkým cítiacim bytostiam rovnako. Pretože ak je vaša láskavosť obmedzená iba na ľudské bytosti, mohla by byť pripútanosťou alebo politickou diplomaciou či slušnosťou. Buďte rovnako milý a štedrý ku všetkým bytostiam, potom je to čisté. Je to niečo prirodzené ako relaxácia, chôdza, jedenie alebo spánok – takýto postoj by ste mali rozvíjať.
V zásade, ak ste schopní udržovať stálosť láskavosti a osvietený súcitný postoj, prestúpi to prirodzene všetkou vašou činnosťou. V pomeditačnej praxi sú uvedomovanie si a námaha dôležité. Námaha je potrebná takisto aj v situácii formálnej meditácie. Uvedomovanie si štedrosti a záväzkov znamená, že aj ak je na vás niekto nahnevaný, ste pozorní aby ste mu hnev neoplatili alebo nepomstili sa mu. Alebo ak sa vám niekto pokúša ublížiť, neublížite mu, ale praktikujete trpezlivosť. Takže týmto spôsobom môže byť rozvážnosť praxe používaná v každodennom živote.
Keď vykonávame meditačnú prax, je to ako keby sme podstupovali konkrétnu liečbu od lekára preto aby sme sa vyliečili z choroby. Môžete sa pridržiavať istých metód aby ste zaistili vaše uzdravenie, napríklad zvláštnu diétu, cvičebný program alebo hygienu – veci, ktoré budujú zdraviu prospešné návyky. Rovnakým spôsobom, nasledovaním vonkajšej disciplíny záväzkov a meditácie získavate návyk duševného zdravia. Prispieva to k miernosti mysle a potom je jednoduchšie používať techniky upokojenia mysle. Toto je neoddeliteľnosť metód a múdrosti, ktorá sa tak často spomína v učeniach.
