Študijná osnova centier Bodhi Path
Zostavil Šamar Rinpoče
Táto osnova sa vyučuje vo všetkých centrách Bodhi Path pod vedením kvalifikovaného učiteľa.
Základné znalosti buddhistického pohľadu na skutočnosť
Päť súborov (Päť skándh, skt. pañca-skandha)
Štúdium Piatich súborov nám prostredníctvom detailnej analýzy všetkých aspektov našej osobnosti umožňuje pochopiť kým sme. Päť súborov: 1. forma 2. pociťovanie 3. rozlišovanie 4. mentálne stavy a 5. vedomie sú tým, čo spoločne alebo jednotlivo vytvára základ našej mylnej predstavy o "Ja".
Osemnásť zdrojov rozlišovania (skt. astadaśa dhātu)
Osemnásť zdrojov rozlišovania je téma, ktorá podrobne opisuje proces vnímania a rozlišovania mentálnych objektov. Všetko poznateľné zhŕňa do osemnástich zložiek; šesť objektov vnímania počnúc formou až po mentálny objekt, šesť zmyslov od zraku po mentálny zmysel a šesť vedomí od zrakového až po mentálne vedomie.
Dvanásť zmyslových zdrojov (skt. dvadaśa āyatana)
Dvanásť zmyslových zdrojov podrobne opisuje vznikanie zmyslových dojmov. Tvorí ich šesť vonkajších zmyslových objektov od formy po mentálny objekt a ich šesť zodpovedajúcich vnútorných zmyslov od zraku po mentálny zmysel. V kontexte študijných osnov Bodhi Path sa táto téma vysvetľuje z pohľadu buddhistickej filozofickej školy Sautrantika.
Dvanásť článkov závislého vznikania (skt. dvadaśa nidānas)
Dvanásť článkov vzájomného vznikania je unikátne učenie Buddhu Šákjamuniho, ktoré vysvetľuje, že žiadny z vonkajších alebo vnútorných javov nevzniká bez príčiny. Žiadny jav v našom svete ani v nás samotných nevzniká zo žiadnej nezávislej príčiny. Skutočnosť, že všetky javy vznikajú vo vzájomnej závislosti na základe stretnutia príčin a podmienok sa nazýva Závislé vznikanie (skt. pratītyasamutpāda). V súlade so študijnými osnovami Bodhi Path je táto téma vysvetľovaná podľa prístupu buddhistickej filozofickej školy Madhjamaka.
Karma a vysvetlenie šiestich príčin a štyroch podmienok
Karma spolu s vysvetlením šiestich príčin a štyroch podmienok podrobne opisujú spôsob, ktorým všetky javy vznikajú, trvajú a zanikajú. Objasňujú vzťah medzi príčinami a následkami, ktorý tvorí základ pochopenia toho, prečo sa veci dejú určitým spôsobom a prečo zažívame stavy šťastia a utrpenia.
Štyri pravdy Vznešených (skt. caturāryasatya)
Základné učenie buddhizmu, Štyri pravdy Vznešených 1. existencia utrpenia 2. príčina utrpenia 3. koniec utrpenia 4. cesta ku koncu utrpenia, je jedinečné učenie Buddhu Šákjamuniho, ktoré je spoločné pre všetky buddhistické tradície. Je to prvé učenie Buddhu Šákjamuniho, ktoré učil pred vyše dva a pol tisíc rokmi. Je zásadným pre pochopenie toho, prečo trpíme a ako sa utrpenia zbaviť. V rámci štúdijných osnov Bodhi Path sa táto téma detailne vysvetľuje podľa súboru učení Abhidharmakoši.
Dvadsaťdva schopností (skt. indriya)
Predmet dvadsaťdva schopností ako jeden zo základných zdrojov poznania v buddhizme definuje rôzne mentálne, fyzické a duchovné schopnosti alebo "procesy" osobnosti. V kontexte študijných osnov Bodhi Path sa vysvetľuje podľa súboru učení Abhidharmakoša, ktorý ich triedi do piatich skupín schopností (šesť zmyslových schopností, šesť fyzických schopností, päť schopností cítenia, päť duchovných schopností a tri schopnosti výsledného poznania).
Relatívna a absolútna pravda (skt. samvrti-satya) a (skt. paramārtha-satya)
Učenie o dvoch pravdách je kľúčovým pre pochopenie skutočnej podstaty všetkých javov. Celú realitu rozdeľuje na jej dva aspekty: absolútny aspekt, ktorý zodpovedá absolútnej pravde a relatívny aspekt, ktorý zodpovedá relatívnej alebo konvenčnej pravde. Absolútna pravda je skutočná podstata všetkého. Konvenčná pravda je to ako sa nám všetko javí alebo zdá. Tento predmet sa v rámci študijných osnov Bodhi Path vysvetľuje podľa textu Uma Gjen (Ornament Madhjamaky od Šantarakšitu).
-
Tri vozy a Päť ciest (skt. triyāna) a (skt. pañcamārga)
Tieto dve témy opisujú rôzne prístupy a delenia duchovnej cesty v rámci tradície buddhizmu. Tri vozy alebo tri jány (šravakajána, pratjekabuddhajána a bódhisattvajána) predstavujú delenie buddhistickej duchovnej cesty z pohľadu východísk, pohľadu, metód a cieľa troch hlavných tradícií buddhizmu. Päť ciest (cesta hromadenia, cesta zlúčenia, cesta chápania, cesta meditácie a cesta ukončenia učenia) zhŕňajú celú buddhistickú duchovnú cestu od jej úplného začiatku až po jej úplný koniec.
Zložené a nezložené(skt. samskrita) a (skt. asamskrita)
Zložené a nezložené javy sú témou, ktorá opisuje podstatu všetkých javov z hľadiska ich podmienenosti a nepodmienenosti. Zložené javy sú tie, ktoré vznikajú z príčin a podmienok, a nezložené javy sú tie, ktoré nevznikajú z príčin a podmienok. Štúdium tejto témy je prostriedkom pre pochopenie vzťahu medzi podmienenosťou, pominuteľnosťou a skutočnou podstatou všetkých javov. Pochopenie tohto vzťahu umožňuje veci vnímať jasnejšie a s menšou pripútanosťou.
Buddhistická etika
Sľub útočiska a sľub bódhisattvu
Sľub útočiska je základom a vstupnou bránou k všetkým buddhistickým praxiam. Tvorí pilier všetkých buddhistických sľubov a je znakom, ktorý odlišuje buddhistov od nebuddhistov. Sľub bódhisattvu je určitou nadstavbou sľubu útočiska. Motivovaný súcitom je záväzkom alebo prianím byť užitočný pre všetky bytosti, rovnako ako je aj aktívnou snahou všetkým bytostiam pomáhať dosiahnuť konečný cieľ, prebudenie.
List priateľovi od Nágardžunu
List priateľovi je súbor inštrukcíí od majstra Nágardžunu (1.-2. st. n. l.), ktorý poskytuje stručný a zároveň vyčerpávajúci úvod k celej duchovnej praxi buddhizmu. Na ceste k prebudeniu je zrozumiteľným sprievodcom pre laikov ako aj pre mníchov. Tento text je obzvlášť určený pre ľudí, ktorí sa angažujú v práci, rodine, partnerskom vzťahu a podobne a v rámci ich svetského života sa chcú duchovne rozvíjať.
Sútra pripomínania si kvalít Troch klenotov
"Sútra Pripomínania si Troch vznešených klenotov" detailne opisuje kvality Troch klenotov útočiska, ktoré sú počiatočným bodom na buddhistickej ceste a kľúčom k všetkým meditačným praxiam. Tento text je podrobným vysvetlením významu Troch klenotov: Buddha–stav dokonale rozvinutej mysle, Dharma–učenia vedúce k tomuto stavu a Sangha–spoločenstvo praktikujúcich, ktorí dosiahli pokročilú úroveň rozvoja mysle.
Meditácia
Ôsma kapitola Abhidharmakoši
Abhidharmakóša zostavená indickým majstrom Vashubandom, je súhrnným komentárom Abhidharmy–buddhistických učení, ktoré súvisia s rozvojom múdrosti a štruktúrovaným spôsobom definujú mnoho tém pôvodných učení Buddhu Šákjamuniho. Text Abhidharmakoši (Súhrn vyššieho poznania javov) je rozdelený do ôsmich kapitol. V rámci štúdijných osnov Bodhi Path sa študuje zjednodušená verzia ôsmej kapitoly, ktorá sa zaoberá stavmi meditačného sústredenia a opisuje múdrosť buddhu.
Siedma kapitola Abhidharmakoši
Siedma kapitola Abhidharmakoši (Súhrn vyššieho poznania javov), ktorú zostavil indický majster Vasubhandu detailným spôsobom opisuje múdrosť, ktorá nás môže oslobodiť od utrpenia. Abhidharmakóša, ktorá má celkovo osem kapitol je súhrnným komentárom Abhidharmy–buddhistických učení, ktoré súvisia s rozvojom múdrosti a štruktúrovaným spôsobom definujú mnoho tém pôvodných učení Buddhu Šákjamuniho.
Komentár k Sútre Pripomínania si Troch Klenotov
"Sútra Pripomínania si Troch vznešených klenotov" je hlbokým rozborom kvalít a významu Troch klenotov buddhistického útočiska (Buddha–stav dokonale rozvinutej mysle, Dharma–učenia vedúce k tomuto stavu a Sangha–spoločenstvo praktikujúcich, ktorí dosiahli pokročilú úroveň rozvoja mysle), ktoré sú úvodom buddhistickej cesty a základom všetkých meditačným praxí. V rámci študijných osnov Bodhi Path je tento text vysvetľovaný podľa komentára významného tibetského učenca Taranathu.
Štvrtá časť Skvostného Klenotu Oslobodenia
Štvrtá zo šiestich častí jedného z najpopulárnejších diel buddhizmu, ktoré zostavil významný tibetský učiteľ Gampopa. Zaoberá sa metódami a inštrukciami, ktoré sú protiliekmi na pripútanosť k životu, pripútanosť k svetským potešeniam a pripútanosť k duchovným výsledkom. Okrem toho sú protiliekom na nevedomosť o spôsobe duchovného rozvoja.
Piata časť Skvostného Klenotu Oslobodenia
Táto časť sa týka dokonalého buddhovstva ako výsledku buddhistickej cesty, z hľadiska jeho podstaty, významu, klasifikácie, definície a jeho osobitných znakov. Skvostný Klenot oslobodenia je jedno z najpopulárnejších diel buddhizmu, ktorého autorom je významný tibetský učiteľ Gampopa.
Prax prianí bódhisattvu
Prax prianí bódhisattvu, ktorá sa tu vysvetľuje podľa komentára Prianí Árja Samantabhadru, je pokročilou metódou prianí na ceste buddhizmu. Pravidelnou recitáciou týchto prianí so správnym pochopením a motiváciou vytvárame podmienky, ktoré umožňujú efektívny rozvoj mysle a neskôr skutočnú pomoc mnohým bytostiam.
Sedembodový tréning mysle (tib. lodžong)
Sedembodový tréning mysle, lodžong, je komplexná prax vhodná pre všetky typy študentov a zahŕňa celú duchovnú cestu, od jej začiatku až po koniec. Je metódou premieňajúcou egoizmus na nesebeckosť a jej vytrvalé používanie vedie až k samotnému cieľu duchovnej cesty, prebudeniu. Pre jej vysvetlenie sa tu používa komentár súčasného Šamar Rinpočeho, Mipham Čhokji Lodrö.
