Súcit
Prepis prekladu časti náuk Šamar Rinpočeho odovzdaného v Remetschwiele 14.-15. mája 2005.
Súcit – jeho úžitok a význam
Medzi početnými metódami praxe dharmy, je najdôležitejšou prax súcitu. Pre výuku v nasledujúcich dvoch dňoch som vybral túto tému. Prax súcitu budem vysvetľovať v niekoľkých častiach:
- úžitok praxe súcitu
- význam súcitu
- ako zaviesť a vyžívať túto prax v meditácii
Všeobecne meditácia cvičí myseľ v koncentrácii na jeden bod. Myseľ ako taká je neustále rozptyľovaná – je to stav zmätenej mysle. Meditácia je spôsob ako priviesť myseľ do jednej úrovne a rozvíjať stálosť koncentrácie. Následne budete rozvíjať meditáciu k osvieteniu. Súcit je súčasťou praxe sústredenia.
- výsledok praxe súcitu
Úžitok praxe súcitu
Všetky cítiace bytosti sú úplne pohltené ilúziami. Bez správneho vedenia, nie je žiadna nádej na ich prelomenie. Tak ako myseľ blázna, ktorá je úplne chytená v jeho duševnom stave, aj mysle cítiacich bytostí sú plne ponorené v ilúzii. Preto je pre nás také ťažké zbaviť sa jej.
Na druhej strane však zvrátiť túto situáciu nie je vonkoncom nemožné. Nie je to beznádejné. Ak náhodou stretnete tú správnu príčinu, bude sa rozvíjať a poskytne vám šancu, aby ste sa dostali z vašich problémov, z vašej nevedomosti. Pre ilustráciu toho, čo znamená stretnúť sa so správnou príčinou, nám slúži príbeh z minulých životov Buddhu Šákjamuniho, keď bol ešte obyčajnou osobou.
Každá žijúca bytosť má možnosť stať sa buddhom, ale nikto sa ním nestane bez začiatku, bez príčiny. A preto Buddha Šákjamuni svojim študentom hovoril o jeho minulých životoch, keď bol kráľom.
Jedného dňa kráľ podnikol výhliadkovú cestu na slonovi. Chcel vidieť malebné hory. V priebehu cesty slon úplne bez viditeľnej príčiny zošalel a začal splašene utekať. Jeho cvičiteľ sa nad ním snažil získať kontrolu tým, že ho bil. Skúšal aj iné spôsoby, ale žiadne nefungovali. Slon stále utekal.
„Mali by sme sa chytiť vetvy stromu a tak z neho zosadnúť,“ povedal nakoniec cvičiteľ kráľovi. Keď potom prišli k stromu, obidvaja sa chytili vetiev a zosadli z divokého zvieraťa, ktoré utieklo preč. Obidvaja muži potom bezpečne zliezli na zem. Neskôr sa slon vrátil sám od seba.
Kráľ sa opýtal: „Prečo sa k nám slon teraz vracia? Veď, keď sme na ňom jazdili bol úplne šialený!“ „Len so šťastím; to je všetko. Celý čas som dokázal krotiť len jeho telo, ale nikdy jeho myseľ.“ Takto odpovedal cvičiteľ kráľovi.
Kráľ si sám pre seba potvrdil: Ah, musím ovládnuť svoju myseľ!
To, čo mu povedal cvičiteľ, v kráľovi vďaka vlastným zásluhám spustilo pochopenie, že on tiež musí ovládnuť svoju myseľ. Dospel k vhľadu. Od toho momentu ďalej sa kráľ zaviazal, že svoju myseľ ovládne a nájde spôsob, ako to spraviť. Nemal by som dovoliť mysli stať sa hnevlivou. Nemal by som jej dovoliť zdivieť. A tak jeden správny bod viedol k ďalším správnym bodom pochopenia. Takýmto spôsobom sa spontánne rozvíja správny pohľad.
Buddha Šákjamuni svojim žiakom ukázal, že v minulom živote bol týmto kráľom. Naviac príhoda so slonom bola pôvodná príčina, ktorá naštartovala jeho hľadanie po zdokonalení mysle. Ako teraz vieme, napokon ho priviedla k jeho oslobodeniu zo samsáry, k osvieteniu.
Príbeh je teda založený na tejto skutočnosti: samsára alebo osvietenie závisí od sily karmy v mysli. Myšlienok je bezpočetne. Tie z nich, ktoré majú potenciál priniesť výsledky, sa nazývajú karmické myšlienky. Všetko závisí od silných myšlienok. Myseľ s negatívnymi myšlienkami bude vytvárať samsáru. Na druhej strane, silná pozitívna myseľ bude vždy vytvárať priaznivé podmienky. Nepatrná iskra v tráve môže prerásť do veľkého lesného požiaru. Rovnako silná a mocná záslužná myšlienka má potenciál vytvoriť veľké množstvo pozitívnych vecí. Pozitívna karma znamená prežívanie života spojeného s osvietením, inými slovami, drahocenný ľudský život. Drahocenný znamená potenciál dosiahnuť osvietenie. Drahocenné sféry ako Čistá krajina buddhu Amitábhu, sú plné možností stať sa osvieteným, vyslobodiť sa zo samsáry. Preto je pravdivé to, že všetko je závislé od karmickej mysle. Zatiaľčo vás negatívna karma udržuje v samsáre, zásluhy pozitívnej karmy vás z nej oslobodzujú.
Liek na utrpenie
Aj utrpenie aj jeho príčiny sú vytvárané ilúziami. Nanešťastie, buddha nemôže mávnutím svojej ruky odstrániť ilúzie cítiacich bytostí. Tie môžu byť odstránené len mysľami samotných cítiacich bytostí. Ilúzia a osvietenie sú v tej istej mysli. Ilúzia mysle je myseľ v nevedomosti a osvietenie je myseľ oslobodená od nevedomosti.
Pretože problémov jednotlivých cítiacich bytostí sú milióny, rovnaké je aj množstvo ich riešení. Tak ako sú rôzne lieky určené na rôzne choroby, rovnako aj Buddha učil metódy, ktoré sú už prirodzene tu a sú určené na hlavné karmické problémy. Taktiež metódy dharmy sú nespočetné, ako problémy v mysliach cítiacich bytostí.
Ale ak raz nájdete hlavnú príčinu alebo základný liek, všetky lieky potom vyplynú z neho samotného. Presne ako korene stromu, z ktorého napokon vyrastajú vetvy, tak aj koreň stromu osvietenia bude dozrievať do všetkých rôznych liekov a metód dharmy, aby vám priniesli plod, osvietenie. A čo je týmto koreňom? Je ním súcit, cesta bódhisattvu.
Existujú dve cesty vyslobodenia zo samsáry. Dosiahnuť úplné osvietenie, čo znamená buddhovstvo, stav osvietenia, alebo dosiahnuť oslobodenie len pre vás. V prvom prípade budete po osvietení tiež schopní pomáhať ostatným cítiacim bytostiam oslobodiť sa. Ak postrádate odvahu nasadenia alebo účasti v samsáre s cítiacimi bytosťami, môžete si vybrať druhú cestu. Zaviažete sa, že samých seba vyslobodíte zo samsáry. Táto motivácia nie je založená na neobmedzenom súcite.
Ak sa zameriavate na odseknutie koreňov len vašej samsárickej mysle, potom zodpovedajúco používate meditáciu pre odstránenie vašej pripútanosti na ego. Všetky cítiace bytosti sú pripútané na ego. Je to myšlienka, pocit „Ja“. Meditácia to dokáže odstrániť. Budete sa schopní vzdať všetkých príčin samsáry. Ale výsledok, ktorý dosiahnete, je obmedzený. Váš rozvoj v určitej úrovni mysle zastane. Okrem toho, hoci ste mohli preťať korene samsáry pre vás, nie ste schopní vytvoriť žiaden úžitok pre cítiace bytosti. Nestanete sa pre cítiace bytosti užitočnými. Táto druhá cesta je preto nazývaná nižšia jána – ste vynesení na určitú úroveň, ktorá ale nie je najvyššou.
Dve cesty oslobodenia sa preto líšia v tom, či máte alebo nemáte myseľ bódhisattvu. Cesta bódhisattvu sa usiluje o univerzálne osvietenie: pre seba a pre všetky cítiace bytosti. Bez prístupu bódhisattvu, ale so správnym pohľadom a správnou meditáciou, môžete oslobodiť vašu samsárickú myseľ. Nespadnete znova do samsáry, ale nebudete ani schopní pomôcť cítiacim bytostiam.
Sila karmy je najnebezpečnejšou časťou v mysliach cítiacich bytostí. Nebezpečnou preto, lebo spojenie s karmou je v nich neustále. Je to takmer neprerušené spojenie. Karma je jeden druh myšlienky. Keď je spojená s negatívnymi emóciami, tak je táto karmická myšlienka silne negatívna. Potrebujete si len spomenúť na zvyčajné tendencie žijúcich bytostí a budete súhlasiť, že zvyčajne sú veľmi pripútané na ego. Negatívne emócie budete mať dovtedy, kým bude vo vašej mysli prítomná pripútanosť na ego. Táto dvojica je vzájomne prepojená a je tiež zodpovedná za rozvoj a živenie negatívnej mysle. Nesprávna motivácia zakorenená v lipnutí potom neobmedzene hromadí karmické myšlienky. Každá dostatočne silná karmická myšlienka môže skutočne vytvoriť veľmi veľký výsledok. Samsára je veľmi silná. Samsára je nekonečná. Silná a nekonečná je v mysli jednotlivca. Avšak samotná samsára skutočne neexistuje ako silná a nekonečná. Takáto samsára ani nikdy neexistovala. Je len takto prežívaná jednotlivcom podľa jeho karmických myšlienok.
Skutočná podstata samsáry je ako sen. Ilúzia pochádza z karmy a akonáhle je karma vyčerpaná, ilúzia skončí. Ilúzia vzniká rovnakým spôsobom, ako vzniká tento svet vo vašich mysliach. Všetko dobro, zlo a čokoľvek medzitým, je neodvrátiteľné. Nemôžete sa toho zbaviť! Napríklad, nemôžete sa vyhnúť zemetraseniu. Keď raz k zemetraseniu dôjde, musíte to akceptovať. Samozrejme, niektoré žijúce bytosti majú dobré podmienky, kým iné ich nemajú. Tieto rozdiely tu sú. Bytosti, ktoré nie sú v bezpečí pred prírodnými pohromami tejto zeme, sú karmicky slabšie, a tak sú náchylné k týmto ťažkostiam. Bytosti, ktoré sú vybavené lepšími príčinami, sú schopné sa im vyhýbať. Tieto rozdiely sú založené na rôznorodosti karmy v mysliach jednotlivých bytostí.
V našich mysliach je nespočetne veľa negatívnych karmických semienok. Ale správnymi metódami môžu byť zmiernené a môžeme nad nimi získať kontrolu. A správne metódy nie sú nič iné, ako myseľ bódhisattvu. Bódhičitta pôsobí proti pripútanosti na ego tak, ako správny liek lieči chorobu. Ak je vaša bódhičitta slabá, pripútanosť na ego si vás bude podmaňovať. Ale ak je vaša myseľ bódhičitty silná, podmaní si pripútanosť na ego a bude ju kontrolovať.
Môžete sa cítiť, akoby vás unášala rieka, akoby ste boli bezmocní. Ale mali by ste sa snažiť chytiť brvna stromu, aby ste sa potom mohli dostať do bezpečia. Všetka minulá karma vo vašej mysli môže byť prirovnaná k tečúcej rieke. A myseľ bódhisattvu je ako brvno stromu, ktoré vám príde do cesty, takže to využite a držte sa ho.
Význam súcitu
Musíte vedieť, čo je to myseľ bódhisattvu. Jednoducho povedané, myseľ bódhisattvu je myseľ, ktorá je protikladom k vašej mysli, ktorá je pripútaná na ego. Je to prístup, ktorý odstraňuje pripútanosť na ego a tak sa viac zaujímate o problémy iných ako o svoje vlastné. To je myseľ bódhičitty. To ale neznamená, že sa držíte alebo ste pripútaní na utrpenie ostatných. To nie je bódhičitta.
Predstavte si, že máte jasný vhľad, ktorý pochádza z vašej múdrosti a prostredníctvom neho budete schopní vidieť niečí veľmi, veľmi hrozný sen, ktorý ho znepokojuje a vyčerpáva. O jeho sne viete všetko. Okrem toho, ste si úplne istý, že čokoľvek sa deje, nie je skutočné, ale je to len jeho sen. Nebudete sa toho ani chytať ako niečoho skutočného, ani to vo vás nebude vyvolávať hnev alebo inú emóciu. Viete však, že kvôli tomu trpí. Tým, že viete o jeho stave, s ním súcítite. Ale na vašej strane nie je žiadna pripútanosť. A budete sa ho snažiť zobudiť. Týmto spôsobom je súcit alebo bódhičitta na vašej strane bez akéhokoľvek lipnutia, pretože vy dokážete vidieť jasne. Teraz ale viete , že ste stále úplne spútaný jeho utrpením.
Množstvo cítiacich bytostí
Cítiace bytosti rôznych sfér, zažívajú rôzne druhy utrpenia. Aj v našej sfére je jasne zreteľné, ako veľa utrpenia tu je a aké je rôznorodé. Zvieratá v divočine trpia prenasledovaním a zabíjaním predátormi. Ich prežívanie života je neustály strach. Predátori trpia tiež, napriek svojej dominancii nad ostatnými. Často sú hladní kvôli nedostatku potravy. Taktiež žijú v strachu z prenasledovania.
Všetky žijúce bytosti čelia množstvu utrpenia. Pôvod všetkého utrpenia je v pomýlení mysle. Nevedomá myseľ chybne považuje formu za skutočnú a ja sa s ňou identifikuje. Myseľ potom musí trpieť všetkými ťažkosťami a problémami, ktoré sú v jej dosahu. Napríklad pomýlená myseľ sa chytá formy zebry a nutne sa stáva prenasledovanou levmi. Forma leva má tiež svoju vlastnú špecifickú skupinu ťažkostí. Jeho forma je kvôli potrave živená zabíjaním iných zvierat. Lev si nedokáže zvoliť za potravu trávu, pretože by umrel hladom. Lev musí jesť mäso. A preto má každá žijúca bytosť svoje vlastné problémy. Práve v barde, intervale medzi smrťou a ďalším znovuzrodením, dochádza k ilúziám nasledujúceho znovuzrodenia a následnému procesu znovuzrodzovania do žijúcej formy ako zebra alebo lev. Potom ste chytení v tejto forme, až kým sa ilúzia nevyčerpá. A v prvom rade je to pomýlená myseľ, ktorá spôsobuje vznik ilúzie. Táto myseľ nemá ani na výber, pretože je bezmocne pod vplyvom karmy.
O súcite
Aj keď je pravdou, že žijúce bytosti veľa trpia, mali by ste chápať, že ich individuálne problémy sú ako sny. Toto správne pochopenie v skutočnosti prebúdza váš súcit, ktorý je bez pripútanosti. A je to tento súcit s ostatnými, ktorý si prajete rozvíjať.
Súcit je nerozlišujúci – nie je len pre ľudí, s ktorými ste v spojení. Skutočný súcit je k nespočetným cítiacim bytostiam bez výnimky; bez ohľadu na to, či ich máte alebo nemáte radi. Súcit je preto neobmedzený. Všetky cítiace bytosti, ktoré sú pripútané na ego, trpia. To znamená, že súcit je prirodzene a rovnako smerovaný ku všetkým. V skutočnosti je toto charakteristika autentického súcitu.
Mať súcit nemusí byť pre niektorých ľudí ľahké. Iní majú spontánny súcit. Závisí to od vašich minulých činov. Tí, ktorí s tým majú ťažkosti, mali nedostatok tohto návyku v minulosti.
Bez pochybností existujú rozdiely medzi vyumelkovaným a autentickým súcitom. Ale aj vyumelkovaný súcit je dostatočne dobrý. Svedčí o objeme sily záslužnej mysle, ktorou je súcit. Ako som už vysvetlil pri fungovaní karmy, keď sa nútite do súcitu, zasievate do svojej mysle semienka, ktoré neskôr prerastú do skutočného a autentického súcitu.
Správny pohľad
Súcit je ovplyvnený správnym nazeraním na jeho podstatu a podstatu toho, na čo sa zameriava, čiže na utrpenie. Oboje nie sú vo svojej podstate skutočné. Tento pohľad je pre praktikujúceho technicky dôležitý. Ak neustále uvažujete o súcite, súcite, súcite... a utrpení, utrpení, utrpení..., len to vo vás môže vytvoriť určité nechcené emócie. Emócie môžu praktikujúceho rozrušovať. Preto je veľmi dôležité správne chápať, že skutočná podstata aj súcitnej mysle aj utrpenia nie je skutočná a existujú ako sen. Sú to chyby alebo ilúzie vznikajúce z pomýlenej mysle. Tento správny pohľad vás bude ochraňovať pred pripútanosťou na všetko. Ak chcete, je to technika na zmiernenie emócií.
Bez utrpenia by bol súcit nadbytočný. Súcit závisí od utrpenia. Súcitná myseľ nemôže existovať osamotene. Závisí od niečoho iného. Všetko čo závisí od niečoho iného, nemá svoju vlastnú nezávislú existenciu. A preto súcit nie je absolútna vec. Nie je tu preto, aby ste na ňom lipli. Rovnakou logikou nie je skutočné ani utrpenie, ale je ilúziou cítiacich bytostí. Pre praktikujúceho je veľmi dôležité pochopiť, že ani utrpenie nemôže byť uchopované. V opačnom prípade budú vaše zlé predstavy o súcite a utrpení spôsobovať, že v nich budete prílišne zotrvávať a to vás bude emocionálne rozrušovať.
Dnes som vysvetľoval úžitok a význam súcitu. Zajtra budem učiť ako začleniť súcit do meditácie a nakoniec o výsledku praxe súcitu.
Súcit – jeho používanie a výsledok
Včera sme sa dotkli dvoch častí praxe súcitu: jeho úžitku a významu súcitu. Dnes budem učiť spôsob používania súcitu v praxi a jeho výsledok.
Dobre položené základy bódhičitty
Hlavnou praxou je správne položiť základy súcitu v mysli. Naša myseľ, aká je teraz, je úplne pomýlená. Lipneme na predstave ja, ktorá spôsobuje vznik negatívnych emócií spojených s našou pripútanosťou na ego. Viera v Ja a pripútanosť na neho, formujú hlavný základ negatívnej mysle. Kým bude myseľ lipnúť na Ja, budú existovať negatívne emócie a myseľ bude úplne pod ich kontrolou. Aby bola odstránená táto chyba lipnúcej mysle, musí v nej byť správne vytvorený súcit.
Vo včerajšom príbehu o slonovi cvičiteľ slonov povedal: „Nedokázal som skrotiť myseľ slona, ovládať som mohol len jeho telo.“ Toto nám tiež hovorí, že miera, v akej mohla byť myseľ slona skrotená, nezávisí od jeho trénera alebo od toho, ako veľmi je bičovaný. Žiadne bitie by jeho myseľ neskrotilo. Nik ju nemohol skrotiť, len slon sám.
Ovládnutie mysle musí vychádzať z mysle samotnej. Preto je potrebný správny prístup mysle – taký, ktorý dokáže naštartovať výcvik mysle ďalším smerom. Tak ako môžu malé semienka narásť do veľkých stromov, nesúcich tisíce listov a plodov, tak môže jeden pozitívny stav mysle rozvinúť veľmi veľa pozitívnych stavov myslí. V skutočnosti takto začína zlepšovanie podmienok života jednotlivca. Jedno pozitívne rozhodnutie kráľa, Spútam svoju myseľ, zapríčinilo, že jeho myseľ nakoniec dosiahla buddhovstvo. Náš príklad nám ukázal ako jeden malý záväzok v jednom momente spustil reťaz nespočetných pozitívnych stavov, neustále sa znásobujúcich a rastúcich. Potom nakoniec po miliónoch životov Buddha Šákjamuni dosiahol osvietenie. Jediný pozitívny prístup prerástol do takéhoto neobmedzeného výsledku.
Navyše, výsledok praxe súcitu alebo úžitok, ktorý dosiahnete, je nemerateľný. Všetci majstri bódhisattvovia chvália prístup bódhičitty, ako najposvätnejší zo všetkých vedení. Prevyšuje aj samotné objavenie sa Buddhu pred vami, ktorý by vás tak viedol k osvieteniu. Pretože v tomto druhom prípade sa stále vo vašom vedení spoliehate na niekoho iného; v porovnaní s drahocenným prístupom bódhičitty vo vašej mysli, ktorý sa bude rozvíjať sám o sebe. Preto sa prístup bódhičitty považuje za ešte záslužnejší, ako mať Buddhu za svojho osobného vodcu. V mnohých básňach sa môžete dočítať, ako učitelia týmto spôsobom bódhičittu vychvaľujú. Je to ako proti-rakovinová bunka, ktorá môže rásť a znásobovať sa, čím vo vašom tele ničí všetky zhubné bunky.
Ak by sa vám objavil aj Buddha, aby vás viedol, stále by ste na ňom boli úplne závislí. Nemohli by ste si byť vôbec istí, či od neho môžete prijať pomoc. Boli by ste ako byvol, ktorý je vedený niekým zvonku, zatiaľ čo nikým zvnútra. Avšak, keď je váš vodca vnútri, ako rastie a mení sa, je stále s vami. Preto učitelia považujú prístup bódhičitty za alchýmiu schopnú premeniť kameň na zlato, v našom kontexte, schopnou obrátiť myseľ k osvieteniu.
Existujú dva druhy bódhičitty: prirodzená bódhičitta a umelý súcit, kedy sami svedomite rozvíjate hromadenie bódhičitty.
Prirodzená bódhičitta so správnym pochopením nelipne
Prirodzená bódhičitta je súcit k všetkým bytostiam, prostredníctvom pochopenia ich problémov. Preto je to skôr druh pochopenia. Ako som učil včera, utrpenia cítiacich bytostí, ich myslí a ich samotných; sú iluzórne. Neexistujú skutočne. Avšak kým sú mysle cítiacich bytostí v zmätku, všetko zažívajú ako skutočné. Ich utrpenie je pre nich neodvrátiteľné, rovnako ako ich trpiaca myseľ. Ale podstata tohto všetkého je neskutočná a iluzórna.
Hlavným problémom je dualita, príčina utrpenia. Je to koreň mysle pripútanej na ego. Lipnutie na egu spôsobuje vznik negatívnych emócií, ktoré potom vytvárajú karmu. Kvôli karme vzniká ilúzia. Potom ste podriadení ilúziám, ste s nimi v spojení a nutne zažívate utrpenie. Takto potom dochádza k utrpeniu.
Keď porozumiete koreňu utrpenia, budete rozvíjať prístup súcitu k cítiacim bytostiam. Váš súcit, naplnený úplným poznaním, že podstata cítiacich bytostí a ich utrpenia neexistuje absolútne; odvráti vaše lipnutie na akejkoľvek jej časti. Budete vedieť, že pre pripútanosť neexistuje nič. Tento súcit, ktorý je ne-emocionálny, je autentický a úplne čistý.
Keď je súcit neemocionálny, neexistuje dôvod rozlišovať medzi cítiacimi bytosťami. Bez emócií je súcit spolu s múdrosťou čerstvý a autentický. Prečo? Pretože existuje pochopenie podstaty toho, čo sa deje. Toto je skutočná bódhičitta. Bódhičitta vás nerozplače, ani vo vás nevyvolá smútok. Nie je to pocit ľútosti, ktorý vás rozbedáka a rozplače. Autentický súcit znamená, že sa skutočne zaujímate o dobro cítiacich bytostí bez akejkoľvek pripútanosti na nich. Toto je správny prístup bódhičitty.
Začať so správnym odhodlaním
S cieľom vytvoriť vo vašej mysli autentický prístup, musíte do vašej mysle správne zasadiť jeho koreň – prijatím Sľubu bódhisattvu. Zaväzujete sa odhodlaniu bódhičitty a potom sa zaväzujete rozvíjať aktivity bódhičitty, ktoré sa nazývajú bódhičittou uplatnenia. Toto sú dve časti sľubu. Odhodlanie znamená vyvolať vo vás úprimné prianie, byť cítiacim bytostiam nápomocný. A v uskutočňovaní aktivít bódhisattvu sa v skutočnosti zaväzujete k praxi bódhisattvu; ceste pomáhania cítiacim bytostiam.
Pre ilustráciu vplyvu priania alebo odhodlania sa pozrime na výpoveď buddhu Amitábhu v čase, keď bol žiakom Buddhu. Keď Buddha Šákjamuni vyučoval o rôznych sférach cítiacich bytostí, opýtal sa buddhu Amitábhu, odkiaľ a ako sa sféry objavili.
Rozličné sféry
Existujú aj zlé aj dobré sféry. Dobré sféry sú tie, kde buddhovia učia Dharmu. Bytosti sú v nich skutočne šťastné. Môžu žiť veľmi dlho a praktikovať Dharmu, aby dosiahli osvietenie pokiaľ sú ešte v tejto sfére, ako bytosti v Čistej zemi buddhu Amitábhu. Negatívne sféry sú tie, v ktorých všetky bytosti neustále zažívajú utrpenie. V zmiešaných sférach bytosti zažívajú aj pozitívne aj negatívne stavy; čoho príkladom je náš vesmír. V našom svete máme dobro aj zlo zmiešané dohromady. Napríklad, na našej planéte môžeme pozorovať niektoré „pekelné“ bytosti.
Buddha učil, že existujú polo-pekelné existencie, ako sú bytosti žijúce úplne na dne oceánu. Hovoril, že niektoré z nich majú hmatateľné formy, ktoré majú strašidelný zovňajšok. Môžete ich volať príšery. Iné z nich sú veľmi mäsité škvrny, ktoré ležia blízko oceánskeho dna. V najhlbších hĺbkach oceánu nie je žiadne viditeľné svetlo, ako ho máme my. Avšak niektoré tieto bytosti z hĺbok mora majú vďaka svojej karme zmyslové orgány podobné svetlu fakle a tak môžu vidieť v tme. Môžu tak vidieť a jesť ich mäsitých susedov. Takéto polo-pekelné bytosti, ktoré Buddha opísal, máme tu na Zemi.
Náš vesmír je preto zmesou miliónov pozitívnych sfér a miliónov negatívnych sfér. Či je sféra pozitívna alebo negatívna, závisí od samotných bytostí. Ak sú spolu zhromaždené žijúce bytosti s množstvom utrpenia, je ich sférou peklo. Keď sú šťastné bytosti spolu zhromaždené v jednej oblasti, je ich sférou nebo. A náš ľudský svet je vytvorený zo všetkých druhov zmiešaných pozitívnych a negatívnych bytostí, ktoré žijú pohromade.
Vráťme sa späť k príbehu: Raz keď Buddha učil o rôznych sférach, vtedajší študent buddha Amitábha, pochopil a prial si, aby žijúce bytosti mohli mať výnimočnú sféru, kde by zotrvali a praktikovali až do osvietenia. Žijúce bytosti nedokážu byť osvietené naraz ... lusknutím prstov. Ich mysle sú v problémoch, takže potrebujú bezpečný prístav. Ako námorníci stratení na mori potrebujú ostrov, na ktorom môžu pristáť, uchýliť sa a určiť ďalší kurz; aj žijúce bytosti potrebujú pohodlné a bezpečné útočisko, aby mohli nasledovať správnu cestu k osvieteniu. Takéto útočisko je skutočne drahocenná sféra. A buddha Amitábha si uvedomil, že vďaka dvom príčinám by sa takáto drahocenná sféra mohla objaviť.
Prvá príčina, samotné cítiace bytosti musia mať pozitívne zásluhy. Druhá, musí existovať veľmi súcitný bódhisattva, ktorý pre bytosti docielil všetky svoje priania. Inými slovami, takáto drahocenná sféra sa môže objaviť len prostredníctvom prianí buddhov a dobrých činov a zásluh samotných bytostí.
Buddha Amitábha si prial objavenie sa čistej sféry, do ktorej by sa mohli bytosti ľahko znovuzrodiť. Potom by mohli pohodlne nasledovať cestu k osvieteniu bez toho, aby znova spadli späť do samsáry. Toto bolo jeho zásadné prianie a motivácia. Sám by viedol tento pohodlný vesmír a viedol by bytosti k osvieteniu bez akýchkoľvek prekážok akéhokoľvek druhu.
Budovanie sily zásluh kvôli naplneniu záslužných prianí
Od svojho učiteľa získal buddha Amitábha poznanie, ako by mohol manifestovať čistú krajinu. Spôsobom ako to spraviť je nahromadenie praxe bódhičitty. Vyviera z odhodlania a záväzku – ako veľmi je bytosť odhodlaná pomáhať a prinášať bytostiam prospech. Závisí to od toho, či má, alebo nemá čistú a úprimnú motiváciu s nevyhnutným odhodlaním neustále pomáhať cítiacim bytostiam v rôznych druhoch sfér.
Amitábha učil, že pomáhaním cítiacim bytostiam by získané zásluhy mohli potom tieto priania uskutočniť. Jeho priania pre bytosti by boli naplnené jeho zásluhami. Pred jeho učiteľom Buddhom spravil takýto záväzok: Kým nenaplním moje prianie pre cítiace bytosti, nikdy nedosiahnem osvietenie. Budem prebývať vo všetkých druhoch sfér a s cieľom naplniť moje prianie budem cítiacim bytostiam pomáhať. Buddha Amitábha spravil toto prianie, ktoré je odhodlaním bódhičitty, prvého záväzku praxe bódhičitty.
Druhým záväzkom je skutočná prax. Praktikovať bódhičittu znamená podielať sa na pomoci cítiacim bytostiam všetkých sfér. Pomoc, ktorú vytvoríte, sa stane príčinou toho, že sa vaše priania stanú skutočnosťou. Inými slovami, čím viac pomoci vytvoríte, tým väčšie budete mať zásluhy a tým viac uskutočnených záväzkov dosiahnete.
Výsledok
Záväzok bódhičitty vás privedie do všetkých druhov životov, kde budete môcť byť pre cítiace bytosti nápomocnými. Je to vaše prianie. Potom budete vašou pomocou hromadiť zásluhy, ktoré budú následne znásobovať vaše priania. Inými slovami, sľub vychádzajúci z bódhičitty bude rásť sám o sebe. Jeden nápomocný čin motivovaný správnym prístupom bódhičitty, nakoniec vyústi do schopnosti pomáhať miliónom bytostí. Ak používate len bežný súcit bez bódhičitty, pomoc jednej osobe vám dodá jednu zásluhu; pomoc stovke bytostí, nahromadí sto zásluh. Bola by to priama vzájomná vzťažnosť. Avšak jeden prospešný čin, vyznačujúci sa správnym prístupom bódhičitty, sa stáva príčinou pre rozvoj vašej schopnosti pomôcť miliónom cítiacich bytostí. Takýto rozdiel spraví bódhičitta!
Čistá krajina buddhu Amitábhu sa zjavila, keď Amitábha dosiahol osvietenie. Príčinou bola jeho prax bódhisattvu a výsledkom bolo jeho vlastné osvietenie ako buddhu Amitábhu. Preto sa jeho prianie čistej krajiny pre cítiace bytosti naplnilo prostredníctvom jeho počiatočného záväzku, pre ktorý spravil nespočetne činov. Veľkosť čistej krajiny je väčšia ako napríklad štát Švajčiarsko. Jej veľkosť je za našou predstavivosťou a je tu kvôli prospechu všetkých cítiacich bytostí.
Kroky praxe
Preto je pre vás veľmi dôležité mať dva sľuby bódhičitty: bódhičittu odhodlania a aktivity. Pre použitie praxe bódhičitty, musíte najprv prijať Sľub bódhisattvu. Potom používate metódy. Metódy vám pomáhajú neustále vo vašej mysli udržovať prístup bódhičitty. Presnejšie, obsahujú prax lodžong, známu ako Sedembodový tréning mysle.
Najprv začínate výukou a pochopením, čo je to správny prístup bódhičitty. Potom prijímate Sľub bódhisattvu. Ako som vysvetlil, váš prístup k vám a aj k ostaným by mal byť bez emocionálneho lipnutia/pripútanosti. Samotná metóda zahŕňa súcit, ktorý potom hromadíte prostredníctvom dýchania.
Existujú dva úžitky tejto praxe. Tým, že sa musíte koncentrovať na váš dych, upokojujete svoju myseľ. Udržiavaním sústredenia na váš nádych a výdych rozvíjate schopnosť koncentrácie. Súčasne myslíte na to, že všetko vaše šťastie, príčina šťastia, teda zásluhy; smerujú a sú prijímané cítiacimi bytosťami. Dalo by sa povedať, že prijímajú požehnanie vášho súcitu. Všetky cítiace bytosti prijímajú vaše požehnanie súcitu. Keď vdychujete, prajete si, aby ste ich mohli oslobodiť od všetkého ich utrpenia. Preto dávate a prijímate. Beriete ich utrpenie a dávate im vaše zásluhy. Táto prax je veľmi účinná a zároveň tak rozvíjate aj schopnosť koncentrácie.
Prax lodžong, ktorú som práve opísal, je časťou programu centier Bodhipath. Je to jedna z hlavných praxí, ktorú vás budeme učiť. Učitelia, ako Láma Ješe, ja, Džigmela Rinpoče a Khenpo Rinpoče alebo ďalší hosťujúci učitelia vás ju budú učiť a viesť vás touto praxou.
Tým z vás, ktorí nemajú Sľub bódhisattvu, bude v nasledujúcich týždňoch odovzdaný lámou Ješe. Prijala všetky línie Sľubov bódhisattvu. Niekoľkokrát ich prijala odo mňa a taktiež od Gendün Rinpočeho. Existujú dve línie, jedna od Nágardžunu a jedna od Asangu; a ona má obidve línie. Takže všetci z vás jej môžu dôverovať a prijať Sľub bódhisattvu od nej.
Láma Ješe vám odovzdá Sľub bódhisattvu z Drahocenného ornamentu oslobodenia od Gampopu; nie ten dlhý, napriek tomu ale dobrý.
Prax lodžong adekvátne slúži ako hlavná prax hromadenia súcitu k cítiacim bytostiam. Pretože ste ľudia, ste schopní prostredníctvom praxe pomáhať mnohým cítiacim bytostiam. Napriek tomu, že ešte nie ste takí mocní ako buddha Amitábha, mali by ste sa cvičiť tak, ako sa cvičil buddha Amitábha. Tiež by ste mali mať také odhodlanie ako buddha Amitábha — ešte nemáte túto silu, ale budete ju mať!
Toto završuje učenia o súcite.
Otázky a odpovede
Čo sa má robiť, keď niekto umrie?
Keď niekto umrel, z vášho súcitu urobíte pre neho, vrátane všetkých cítiacich bytostí, prianie. Urobte prianie, aby mal veľmi dobré znovuzrodenie a aby bol osvietený. Vaše prianie pochádza z vášho súcitu, ktorý má záslužnú silu. Keď robíte prianie pre ostatné cítiace bytosti, uskutoční sa to. Skôr alebo neskôr sa vaše prianie naplní.
Chápem, že sa dá premeniť utrpenie na súcit, nechápem ale, ako z toho vznikajú zásluhy?
Zásluhy sú prirodzenosťou. Zásluhy vznikajú spontánne zo súcitnej mysle. Tak ako zlá karma vzniká zo silne hnevlivej mysle, tak aj zásluhy vznikajú zo súcitnej mysle. Súcitná myseľ nebude vo vašom prežívaní vytvárať nižšie sféry. Súcitná myseľ bude vytvárať nebeské sféry, ktoré sú prirodzeným výsledkom zásluh.
Pretože je súcit protikladom k sebeckej mysli, zahrňuje zásluhy a je pozitívny. Nemusíte analyzovať zásluhy. Nemusíte skúmať ich formu alebo farbu, či sú čierne, biele alebo oranžové. Nemusíte o nich premýšlať vedecky, či sú vytvorené z atómov alebo nie. Nemusíte to robiť. Zásluhy sú prirodzené.
Stále chápem zásluhy ako niečo pridané. Vždy sa hovorí, že je potrebné nahromadiť zásluhy. A to na mňa opäť tlačí. Nebolo mi to jasné, ale teraz chápem, že samotná prax je zásluhou. Rozumiem tomu správne ?
Ako je biela ruža sama o sebe bielou, tak je prax sama o sebe záslužnou.
Čo môžem spraviť keď zažívam veľa negatívnej karmy, fyzicky i psychicky? Aký je najlepší spôsob cez to prejsť a zdokonaliť sa?
Psychicky znamená spôsob myslenia. Nie ste úplne neobvyklý. Ste ako my ostatní. Jediný rozdiel je v spôsobe myslenia. V skutočnosti nie je žiadne utrpenie. Je to viac otázka vášho myslenia, že máte veľa utrpenia, kým v skutočnosti ho nemáte.
Na druhej strane fyzické utrpenie je pochopiteľné. Napríklad keď ste chorý a máte bolesti, táto bolesť tu existuje a tak potrebujete lieky na zmiernenie fyzickej bolesti. Ale nemyslím si, že psychicky máte tak veľa utrpenia. Mali by ste na to myslieť ako na ilúziu. Nie ste bláznivý. Zo spôsobu, akým sa pýtate vašu otázku, môžem usúdiť, že nemáte žiadne psychické problémy. Takže by ste mali myslieť na to, že to, čo si myslíte, je len vytvorené. Stačí myslieť na to, že nemáte žiadne psychické problémy.
Mám pre vás všetkých jedno odporúčanie. Zameriavať sa na utrpenie cítiacich bytostí neznamená, že sa musíte nútiť do vytvárania utrpenia a potom o ňom uvažovať. V žiadnom prípade nie ste žiadaní o vytváranie utrpenia alebo o vaše pozbudzovanie sa do pociťovania utrpenia. Buďte prirodzení, dovoľte veciam, aby boli prirodzené a nesnažte sa veci vytvárať.
Rozvíjať súcit znamená, že sa sústreďujete na akékoľvek utrpenie bytostí. Ale nemusíte sa nútiť do vytvárania nejakého utrpenia, aby ste ho mohli mať. Súcit neznamená toto. To je dôvod, prečo som použil príklad zebry a leva. Utrpenie týchto zvierat je nepochybné. Nemusíte žiadne vytvárať. Niektorí ľudia nemajú utrpenie, v takom prípade by ste nemali uvažovať o tom, že ho majú.
Mám otázku o súcite. Uvažujem o pomáhaní iným ľuďom a aj im pomáham. Z pomoci ľuďom u mňa povstáva radosť a niekedy sa pýtam sám seba, či pomáham iným kvôli sebe alebo to skutočne robím kvôli nim?
Radosť je súčasťou sily zásluh. Rozvíjate radosť súcitu, ktorá je dobrou súčasťou. Pokračujte v tom!
Môžem tiež rozvíjať súcit k polo-bohom a bohom? Pokiaľ viem, oni tiež môžu spadnúť veľmi hlboko keď sa vyčerpá ich dobrá karma, čo je pre nich veľmi zlé.
Sústreďte sa na príčinu, ktorou je egoistická myseľ. Z hľadiska bohov je táto príčina pripútanosti na ego stále prítomná. Ak sa koncentrujete na toto, môžete súcit rozvíjať.
Rinpoče, povedali ste, že utrpenie skutočne neexistuje a že súcit tiež neexistuje skutočne. Ale ako môžem o tom meditovať?
Uvažovaním, že nič z nich nie je skutočne existujúce. Ak by utrpenie existovalo skutočne, tak by ste ho nemohli odstrániť a bolo by neodvrátiteľné. Napríklad, vezmime si bolesť hlavy, ktorá je pomerne slabou bolesťou. Ak by existovala skutočne, tak by ste mali bolesť hlavy navždy. Ale dôvod prečo sa môžeme bolesti hlavy zbaviť je, že v skutočnosti neexistuje.
Čo sa týka súcitu, dokážem vytvoriť súcit pre seba a tiež pre ostatných. Ale všimol som si, že veľmi často mi chýba milujúca láskavosť. Dokážem súcítiť a so súcitom dokážem aj konať. Ale mám pocit, že tam pre tú osobu a pre mňa chýba láska. A niekedy uvažujem o ostatných tak, že je to ich vlastná chyba zapríčinená ich vlastnými činmi. Takisto je to vo vzťahu ku mne.
Skutočný súcit je súcit ku všetkým, nie len pre jedného alebo dvoch ľudí, ale súcit cítite ku každej cítiacej bytosti. Samozrejme, problémy, ktoré bytosti zažívajú, sú ich vlastné chyby. Avšak to neznamená, že sa o nich už nemusíme zaujímať. Utrpenie je pre trpiaceho pocit, neznesiteľný pocit. Myslieť si, že je to vlastná chyba osoby a tak to nechať, nie je správnym pohľadom, však?
Aký je rozdiel medzi láskou a súcitom?
Súcit a láska je jedno a to isté. Ak máte súcit, tak je to v poriadku. Nemusíte uvažovať o láske. Vznikne prirodzene.
