Čo Buddha učil?
Učenie Buddhu je založené na tom, že ak viac chápeme samých seba tak lepšie chápeme aj ostatných a svet okolo nás. Učenie Buddhu nie je len teória ale skôr niečo veľmi praktické. Nie je to náboženstvo, filozofia, psychológia ani žiadny magický recept na šťastie. Sú to jednoducho metódy, ktoré sú založené na skutočnosti, že každý sa snaží dosiahnuť šťastie a naplnenie. Napriek tomu, že sa všetci veľmi snažíme byť šťastní, výsledok nezodpovedá celkom našim predstavám a skôr čelíme sklamaniu a nenaplneniu.
Buddha si položil otázku prečo je to tak. Ak sa všetci tak veľmi snažia dosiahnuť niečo pozitívne a byť šťastní, ako je potom možné, že existuje tak veľa utrpenia, sklamania a nenaplnenia. Uvažoval o tom, čím šťastie v skutočnosti je. Každý má o šťastí a o tom, čo znamená byť šťastný veľa vlastných predstáv, ktoré sa navzájom líšia. Môžeme sa však zhodnúť na tom, že šťastie je stav bez utrpenia rovnako ako zdravie je stav keď nie sme chorí. Utrpenie je teda akýkoľvek stav alebo situácia v ktorej máme pocit fyzickej alebo mentálnej bolesti kvôli ktorému nezažívame stav šťastia.
Existuje mnoho situácii a dôvodov prečo sa utrpenie objavuje. Môžeme trpieť kvôli niečomu vonkajšiemu kedy nám ubližujú druhí ľudia alebo kvôli živelným katastrofám. Ďalším druhom utrpenia, ktorý vyplýva z faktu, že máme fyzické telo je, že zažívame fyzickú bolesť. Okrem toho existuje utrpenie, ktoré pochádza z mysle, keď sme nespokojní s tým, čo v našom živote máme a čo nemáme, a keď očakávame, že niečo získame a bojíme sa, že niečo nedostaneme. Toto mentálne utrpenie zažívame kvôli rušivým emóciám ako túžba, nenávisť, pýcha, žiarlivosť, nevedomosť, lakomstvo, strach a iným.
Keď sa pozrieme na všetky tieto druhy utrpenia a naše osobné problémy tak zvyčajne máme tendenciu myslieť si, že za to môžu druhí alebo vonkajšie podmienky. Čím viac takto rozmýšľame, tým viac utrpenie a nespokojnosť narastá, pretože k pôvodnému utrpeniu alebo nespokojnosti s našou situáciou pridávame len ďalšie utrpenie. Ak v tom pokračujeme tak môžeme skončiť v situácii keď už s ničím nie sme spokojní a všetko a všetci sú našimi nepriateľmi. Týmto to ešte viac zhoršujeme. Buddha preto zvykol hovoriť: "Čím viac bojujete s vonkajšími nepriateľmi tým viac ich bude. Váš jediný nepriateľ je vo vašom vnútri. Je ním vaša nešťastná a nespokojná myseľ. Keď tohto nepriateľa premôžete tak všetci vonkajší nepriatelia zmiznú". Buddha teda poukázal na príčinu utrpenia, ktorou je pripútanosť na Ja, lipnutie na svojich predstavách.
Príčinou problémov a nášho nenaplnenia je pripútanosť na Ja a na svoje vysnívané predstavy. V zásade máme predstavu, že sme niekým—že existujeme ako osoba, ako Ja. Stotožňujeme sa s našimi vlastnými myšlienkami, pocitmi, dojmami a emóciami ktoré považujeme za skutočné. Učenia Buddhu nás vedú k pochopeniu čo je a nie je šťastie, čo je utrpenie a čo je jeho príčinou. Ak teda chápeme ako myseľ funguje a ako sa pripútava na jej vlastné výtvory tak chápeme ako funguje utrpenie.
Keď pochopíme ako utrpenie vzniká, porozumieme tomu, ako ho ukončiť. Porozumieme tomu, že nespokojnosť v našom živote nie je osud, ale má svoje príčiny. Má začiatok a preto má aj koniec. Ak by príčina utrpenia bola vonkajšia, mimo nás samotných, tak by bolo utrpenie veľmi ťažké ukončiť, pretože nad tým čo by bolo mimo nás by sme nemali kontrolu. Ak ale chápeme, že príčina je v nás samotných, tak máme možnosť zmeniť to. Je to len na nás. To je cesta, ktorú učil Buddha, cesta k prebudeniu, k slobode. Táto sloboda nezávisí na nikom inom len na nás samotných. Nie je to niečo, čo by nám niekto mohol dať. Je to niečo, čo môžeme dosiahnuť len my sami.
